Navigácia

Obsah

Slávni rodáci

Za doc. Jurajom Žúdelom /* 9.1.1929 - † 18.12.2009/

 

"Tento článok venujem občanom Gemerskej Polomy pri príležitosti 3. výročia smrti Juraja Žúdela, ktorý bol synom nášho rodáka Juraja Žúdela a 83. výročia narodenia... Ján Chanas, starosta obce Gemerská Poloma"

 

1Doc.PhDr. Juraj Žúdel, DrSc. Sa narodil 9. januára 1929 v Zemianskej Olči v rodine príslušníka Čs.finančnej stráže. Jeho otec Juraj Žúdel pochádzal z býv. Malej Polomy teraz Gemerskej Polomy z ôsmich detí, z ktorých Ján a Zuzana sa vysťahovali s rodinami do Ameriky. Štefan a Michal v roku 1925 do Kanady.
Najstarší z bratov Ondrej bol železničiar, žil s rodinou v Tornáli. Jozef tiež železničiar a sestra Mária žili v Gemerskej Polome.
Otec Juraja vykonával štátnu službu v Komárne a v Michalovciach. Prechod frontu cez východné Slovensko počas 2. svetovej vojny prežil v býv. Malej Polome aj s troma deťmi. Dcéra Mária ako učiteľka pôsobila v Rozložnej, Anna mala 17 rokov a syn Juraj 15 rokov.
Juraj prechovával úprimný vzťah k rodine v Gemerskej Polome. Písomný kontakt trval nepretržite do posledných dní jeho života.
Po skončení stredoškolského štúdia sa v roku 1948 zapísal na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako poslucháč učiteľskej kombinácie filozofia a dejepis. Po dvoch rokoch štúdia však uňho prevážil záujem o vedeckú prácu a prestúpil na odborné štúdium archívnictva a histórie. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1952 a po dvojročnej vojenskej službe nastúpil do zamestnania na Slovenskú archívnu správu Povereníctva vnútra. Odtiaľ prešiel pracovať do Štátneho slovenského ústredného archívu v Bratislave, kde sa počas 12-ročného pôsobenia vypracoval na popredného znalca archívnej teórie. V marci 1968 nastúpil Juraj Žúdel do Geografického ústavu SAV /Ggú SAV/, v ktorom pôsobil-naposledy ako vedúci vedecký pracovník – až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1992. V Ggú SAV sa začala jeho prvá vedecká kariera, tu sa naplno rozvinul jeho nevšedný talent na vedeckú prácu a na tomto pracovisku napísal svoje najvýznamnejšie publikácie venovanej historickej geografii Slovenska. S ústavom ho až do konca života spájali intenzívne pracovné i osobné kontakty.
Výsledkom viac ako 50-ročnej vedeckej aktivity Juraja Žúdela je rozsiahli zoznam publikácií, zahrňujúci 4 knižné monografie a takmer 90 vedeckých štúdií, samostatných máp, odborných prác a vedecko-populárnych statí. Významnným spôsobom v nich prispel k rozvoju takých vedných odborov ako je archivistika, diplomatika a ďalšie pomocné vedy historické, hospodárske a sociálne dejiny a predovšetkým historická geografia. Priekopníckymi v slovenskej historickej geografii sa stali jeho práce venované vývoju osídlenia Slovenska v období feudalizmu, utvárania hraníc Slovenska, vývoj územno-správnej organizácie od konca 13. storočia až do roku 1970 a v poslednom období aj práce zaoberajúce sa vývinom etnickej a religióznej štruktúry obyvateľstva na Slovensku v druhej polovici 18. a v prvej polovici 19. storočia. Bez akéhokoľvek zveličovania možno dnes konštatovať, že historická geografia na Slovensku získala status plnohodnotnej vedeckej disciplíny práve jeho zásluhou.

Juraj Žúdel mal významný podiel aj na príprave a tvorbe reprezentačného diela slovenskej geografie – národného atlasu Slovenska. Zúčastnil sa na spracovaní jeho koncepcie, bol členom redakčnej rady a vedúcim tematických skupín Vývoj mapového zobrazenia Slovenska a Vývoj osídlenia územnej organizácie. Navyše bol autorom 16 samostatných máp, z ktorých každá má charakter pôvodnej vedeckej štúdie a spoluatorom dvoch textových príloh atlasu. Autorsky prispel aj do Encyklopédie Slovenska, Pedagogickej encyklopédie, Etnografického atlasu Slovenska a Kroniky Slovenska. Odbornými kruhmi a širokou verejnosťou bola veľmi priaznivo prijatá jeho kniha Stolice na Slovensku, vydaná v roku 1984. Podal v nej systematickú historickogeografickú charakteristiku každej z 19. stolíc, ktoré sa celé alebo sčasti rozprestierali na území Slovenska.

Aspoň v skratke nie je možné nespomenúť odborný prínos Juraja Žúdela v oblasti archivistiky. Podieľal sa napr. na tvorbe dvoch príručiek z pomocných vied historických a dvoch sprievodcov po fondoch a zbierkach Štátneho slovenského ústredného archívu. Ako člen redakčnej rady Archívneho časopisu v Prahe organizoval a redigoval slovenské príspevky. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Slovenskej archivistiky, prvého slovenského archívneho časopisu, ktorý pomáhal založiť a krátky čas aj redikoval ako výkonný redaktor.

Mimoriadne významná je aj pedagogická a vedecko-organizačná činnosť Juraja Žúdela. Od roku 1977 externe prednášal historickú geografiu na Filozofickej a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. A pôsobil aj na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde sa v roku 1996 habilitoval. Prednášal tu historickú geografiu, vývoj verejnej správy a vývoj osídlenia Slovenska do polovice 19. storočia. Bol predsedom komisie pre historickú geografiu pri Vedeckom kolégiu SAV pre historické vedy. Bol dlhoročným členom názvoslovných komisií pri Ministerstve vnútra SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Aktívne sa zúčastnil vypracovania jedného z návrhov na nové územno-správne členenie SR ako spoluautor tzv. župného variantu.

Vedecké dielo Juraja Žúdela je rozsiahlé, mnohostranné a významné. Odzkadľuje jeho bádateľskú erudíciu, mimoriadnu pracovitosť a svedomitosť, hlboké vedomosti a dôkladnú znalosť premenného materiálu. Je cenným príspevkom k rozvoju historickej geografie a historiografie na Slovensku a zdrojom mnohých inšpirácií pre budúcich bádateľov. Iba skromným ocenením jeho vedeckej činnosti bolo udelenie pamätnej medaile Pavla Krížku „Za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva" ministrom vnútra v roku 1979 a pamätnej medaile Mateja Bela „ Za zásluhy o rozvoj geografických vied", ktoré mu udelila Slovenská geografická spoločnosť pri SAV v roku 1974.
Pochovaný bol 23.12.2009 v Modre
Česť jeho pamiatke

pôvodný text: A. Štrpková, doplnili: Ján Chanas, Mária Gubeková rod. Žúdelová

 

Životopis

Doc. PhDr. Juraj Žudel, DrSc.

 


  

Dátum a miesto narodenia: 9. 1. 1929 v  Zemianskej Olči

 
Rodinný stav: zosnulý 18.12.2009
 
Vzdelanie: 
1944 - 1948  Stredná všeobecnovzdelávacia škola (humanitná vetva)
1948 - 1950  Filozofická fakulta Slovenskej univerzity UK v Bratislave (filozofia a dejepis) 1950 - 1952  Filozofická fakulta UK Bratislava – Archívnictvo a história

1996             Docentská habilitácia

 

Jazykové a manažérske zručnosti:

                     Latinský, Nemecký, Anglický, Maďarský, Ruský jazyk

 

Zamestnanie a funkcie: 
1954 – 1956  vedecký pracovník – Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra

1956 – 1968 vedecký pracovník Štátny slovenský ústredný archív v Bratislave

1968 – 1992  vedúci vedecký pracovník Geografický ústav SAV

1997 – 2009  pedagóg–historická geografia - Filozofická fakulta a Prírodovedecká fakulta UK

1997 – 2009  pedagóg- historická geografia, vývoj verejnej správy a vývoj osídlenia

                     Slovenska do polovice 19. storočia – Fakulta humanistiky Trnavskej univerzity

 

Ďalšie funkcie:   
1968              Predseda Komisie pre historickú geografiu pri Vedeckom kolégiu SAV pre

                     historické vedy

1991              Člen názvoslovnej komisie pri Ministerstve vnútra SR a Úradu geodézie,

                     kartografie a katastra SR

1990              Člen Komisie pre historickú geografiu pri Vedeckom kolégiu SAV
1991              Člen pracovnej skupiny odborníkov Komisie vlády SR na vypracovanie návrhu

                     na územné a správne členenie SR na župnom princípe – I. pracovná skupina

                     (M Minarovič, J. Žudel, V. Hrdina, L. Sokolovský)
1992              Člen pracovnej skupiny Slovenskej národnej rady pre posúdenie problematiky

                     zmeny územného a správneho členenia SR 

1994              Člen Heraldickej komisie MV SR

1995              Cyklus prednášok z dejín verejnej správy na Slovensku od počiatkov do                           

                     súčasnosti pre Metodické centrá Bratislava a Západné Slovensko
1995              Expert pre dejiny a odbornú terminológiu verejnej správy pri Únii miest Slovenska
1997              Člen Slovenskej genealogicko – heraldickej spoločnosti
2001              Člen Slovenského národného komitétu historikov
 

 

Vedecké dielo:      

1984             Národný atlas SSR - člen autorského kolektívu

1974 - 1980    Encyklopédia Slovenska - člen autorského kolektívu

                        Pedagogická encyklopédia - člen autorského kolektívu

1990                Etnografický atlas Slovenska - člen autorského kolektívu

1984                Stolice na Slovensku

1995                Osídlenie Slovenska koncom 16. storočia, Vývoj osídlenia Slovenska. Geographia

                        Slovaca 9, 1995

 

Ceny a vyznamenania:

1974                Pamätná medaila Mateja Béla „Za zásluhy o rozvoj geografických vied“ (SAV)

1979                Pamätná medaila Pavla Krišku „Za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva“

1995                Čestný člen Únie miest Slovenska

 

2