Sviatok

Meniny má Edmund, Edmunda, Elza

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 6
DNES: 392
TÝŽDEŇ: 1533
CELKOM: 959139

STRAVOVANIE V OBCI

ŠKOLSKÁ JEDÁLEŇ

1Jedálny lístok

Kontakt

KUCHYŇA A JEDÁLEŇ GEMER 

Jedálny lístok

Kontakt

Športové kluby v obci

futbalový klub

Stránky šachového klubu

Stránky ŠSK Gemerská Poloma

Stolnotenisový klub Gemerská Poloma

Navigácia

Obsah

Nové poznatky o zaniknutých kostoloch v Gemerskej Polome

Typ: ostatné
Georadarový prieskum zaniknutých kostolov v Gemerskej Polome

Georadarový prieskum zaniknutých kostolov v Gemerskej Polome priniesol zaujímavé zistenia

Je možné usúdiť, že naša dedina sa môže popýšiť veľmi zaujímavou históriou, nevynímajúc pritom tú cirkevnú. Dokladuje to aj skutočnosť, že na území dnešnej dediny pôvodne stojace chrámy zanikli. Konkrétne išlo o Kostol sv. Štefana Prvomučeníka v Malej Polome a Kostol sv. Mikuláša vo Veľkej Polome. Prihliadajúc na historický vývoj na tomto území, je možné predpokladať, že obe chrámy pochádzali so stredoveku, pričom veľkopolomský bol pravdepodobne starší. Na druhej strane, zánik kostolov bol v oboch prípadoch pravdepodobne spôsobený nepostačujúcou starostlivosťou o dané sakrálne stavby. Zároveň je veľmi pozoruhodné, že svoj hlavný účel prestali plniť v rozmedzí približne iba 20 rokov od seba. Udialo sa tak na konci 18. storočia, resp. na začiatku 19. storočia. Vo Veľkej Polome bol starý chrám následne nahradený na tom istom mieste novým, s patrocíniom sv. Jozefa, ktorý stojí dodnes. Na jeho výstavbu bolo použité murivo predchádzajúcej stavby. V Malej Polome však bola situácia odlišná. Tu neprišlo k vybudovaniu nového kostola a na mieste zaniknutého bol zriadený cintorín výlučne pre katolícku konfesiu. Rovnako bola situácia odlišná aj v rámci veží týchto chrámov. Kostol sv. Mikuláša disponoval pred svojim zánikom len drevenou vežou, ktorá bola výstavbou nového kostola nahradená dnešnou kamennou, spojenou s loďou. V Malej Polome stála veža už pri Kostole sv. Štefana prvomučeníka, pričom bola od chrámu oddelená. Prvotne sa jednalo o drevenú, v 2. polovici 17. storočia tu bola vybudovaná kamenná. Zánik kostola sa jej výraznejšie nedotkol a táto veža stojí v obci dodnes.

Doteraz všetky informácie o týchto sakrálnych objektoch bolo možné získať len z písomných prameňov, najmä vizitačných zápisníc z obdobia 17. – 19. storočia. Avšak udalosti, ktoré sa v uplynulých mesiacoch odohrali v našej obci, súvisiace s majetkovým vlastníctvom a nelegálnou stavebnou činnosťou (terasa) na cirkevnom pozemku, na ktorom (podľa indícii z prameňov) stál kostol v Malej Polome, primäli KPÚ SR v Košiciach aby sa bližšie venoval tejto zaniknutej sakrálnej stavbe, pričom ich šetrením pod vedením pani archeologičky PhDr. Marcely Ďurišovej bolo miesto vyhlásené za archeologické nálezisko a rozhodlo sa o uskutočnení georadarového prieskumu. Tým sa na toto miesto a jeho okolie začali vzťahovať všetky náležitosti týkajúce sa takéhoto typu topograficky vymedzeného územia.

Opísané udalosti sa odohrali v auguste tohto roku. Prešlo niečo vyše mesiaca a plánovaný odborný prieskum sa uskutočnil. Bol vedený pánom doc. RNDr. Jánom Tirpákom, Csc. Výsledky tohto prieskumu konaného dňa 1. októbra 2021 odhalili v rámci Malej Polomy na ploche č. 1 (viď obr. č. 3)  veľké množstvo pravdepodobných základov po  zaniknutom kostole. Podobné výsledky prinieslo meranie aj v rámci plochy č. 2, kde bolo zaznamenané pravdepodobné severné murivo lode Kostola sv. Štefana Prvomučeníka. Prieskum teda skutočne potvrdil predošlú existenciu malopolomského chrámu v mieste rozoberaného pozemku, pričom kostol aj bližšie lokalizoval. Závery ďalej naznačili polohy možných častí kostola – svätyňu, steny lode, možnú sakristiu či kostnicu. (viď obr. č. 4).  To, že pri lodi kostola bola pristavaná jedna sakristia potvrdzujú aj vizitačné zápisnice z 18. storočia. O inom objekte sa však nezmieňujú. Zároveň niektoré západné časti zaniknutého kostola je nutné hľadať, žiaľ, aj pod priľahlým rodinným domom a nelegálnou terasou, kvôli ktorej sa začalo spomenuté šetrenie. Na základe nálezov odporučil pán docent Tirpák vykonať na tomto mieste systematický archeologický výskum.

Napriek tomu, že KPÚ SR v Košiciach určil ako hlavnú prioritu (kvôli vyššie rozoberanému prípadu) vykonať prieskum práve v Malej Polome, v rámci Gemerskej Polomy bol pod jedným uskutočnený aj prieskum zaniknutého Kostola sv. Mikuláša v časti Veľká Poloma. Za to vďačíme najmä pánovi docentovi a veľkej ochote z jeho strany.

Konkrétne bol prieskum vykonaný jednak v interiéri chrámu (do takej miery ako to umožnilo jeho zariadenie) a tiež v okolí kostola, konkrétne na ploche južne od tejto stavby. Spoločne bolo meranie uskutočnené až na 7 plochách (viď obr. č. 5). Jeho závery sú nasledovné: V interiéri meranie zachytilo objekty z tvrdého materiálu a podkladové vrstvy po starších podlahách. V exteriéri zase základy po neznámej stavebnej činnosti. Konkrétne tieto plochy lokalizuje mapa nižšie (viď obr. č. 6). Pán docent Tirpák rovnako aj tu odporučil systematický archeologický výskum.

Závery georadarových prieskumov je možné pokladať za veľmi zaujímavé, a to najmä v rámci Malej Polomy. Priniesli alebo naznačili nové poznatky týkajúce sa cirkevnej histórie obce Gemerská Poloma. V Malej Polome bolo objavené veľké množstvo zo základov zaniknutého kostola, z ktorých je možné predpokladať aj jednotlivé časti chrámu. Kostol by tak bolo možné predbežne datovať približne do obdobia ostatných chrámov v okolitých obciach (Betliar, Henckovce) a to aj na základe možnej domnienky, že chrám mal najskôr kvadratické presbytérium (tak ako aj kostoly v okolitých obciach). Pri Veľkej Polome síce závery nepriniesli tak prelomové informácie, no rovnako aj tu boli naznačené určité základy južne od dnešného kostola. Je možné predpokladať, že menej výrazne nálezy v rámci Veľkej Polomy sú spôsobené práve tým, že nový kostol bol postavený na mieste staršej stavby a rovnako zmienený fakt, že k jeho výstavbe bol využitý stavebný materiál z predošlého objektu.

Na záver je možné usúdiť, že prvotne situácia v Malej Polome predstavovala potencionálne riziko pre uchovanie i možné budúce objasnenie časti našich dejín, a teda súvisela s ohrozením našej histórie. Avšak vďaka začatiu spomenutého šetrenia, je jej konečným dôsledkom pravý opak. No nielen to, keďže táto akcia viedla k samotnej bližšej identifikácii zaniknutého kostola. Situácia tak napokon dopadla v zmysle známeho príslovia, že všetko zlé je na niečo dobré. Teraz musíme iba dúfať, že navrhované systematické archeologické výskumy sa naozaj uskutočnia, aby ponúkli ešte detailnejšie pohľady na minulosť našej obce.

Autor: Samuel Sebastián Očkaík

 

Použité pramene:

TIRPÁK, Ján. Gemerská Poloma - poloha: kostol sv. Jozefa. Odborný posudok nedeštruktívneho archeologického výskumu geofyzikálnym meraním. Nitra : 2021, 13 s.

TIRPÁK, Ján. Gemerská Poloma - poloha: zaniknutý kostol sv. Štefana Prvomučeníka. Odborný posudok nedeštruktívneho archeologického výskumu geofyzikálnym meraním. Nitra : 2021, 8 s.

Nepublikované pramene:

OČKAÍK, Samuel Sebastián. Rímskokatolícka farnosť Veľká Poloma v priebehu 19. storočia. Práca z Dejepisnej olympiády v kategórii A. 2021. (Nepublikovaný materiál).

OČKAÍK, Samuel Sebastián. Zaniknuté kostoly na území farnosti Gemerská Poloma. Práca z Dejepisnej olympiády v kategórii A. 2019. (Nepublikovaný materiál).


Vytvorené: 21. 11. 2021
Posledná aktualizácia: 21. 11. 2021 22:26
Autor: