Nikdy nezabudneme...

Aj vtedy bol  utorok, tak ako dnes...... 23. január v roku 1945.  Či  bolo viac alebo menej snehu, ako teraz ? Alebo bola väčšia zima ?

Aké to bolo ? Ako sa strieľalo, ako sa bojovalo o každý meter rodnej zeme, o každý dom, o každú ulicu ?

Nemali by sme zabúdať na hrôzy vojny. Sme to dlžní tým, ktorí bojovali, aby sme už nikdy nepoznali to utrpenie a bolesť, ktoré so sebou prináša vojna. Žiaľ, v dnešnej dobe sa na to akosi zabúda.

K pamätnej tabuli sme položili kyticu ruží, ako  vďaku obetiam padlým   v 2. svetovej vojne pri oslobodzovaním našej obce.

Vďaky za to, že my už krásnych 79 rokov žijeme bezstarostne, v mieri.  Ich hrdinstvo navždy zostane ukážkou vlastenectva, lásky a vernosti k svojmu národu. Sú to hrdinovia, na ktorých nemáme zabúdať ani my, naše deti, vnuci, ani ďalšie generácie.

Česť ich večnej pamiatke !