História obce

Počiatky existencie našej obce siahajú do polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282. Sprvu tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce. Jedna dostala názov Veľká Poloma, druhá bola Malá Poloma.

Symbolom Veľkej Polomy je pečať, ktorej reliéf sa zachoval v pomerne dobrom stave. Na štíte stojí na pažiti biskup, symbolizuje ho biskupská berla v pravej ruke a mitra na hlave. Na chrbte má plášť a vpredu na ornáte zreteľný kríž. Ľavú ruku má v bok.

Symbolom Malej Polomy je okrúhla pečať. V strede jej vnútorného poľa sa po celej jeho výške nachádza z dolnej časti vyrastajúci latinský kríž s ukrižovaným Kristom. V pravom výseku je pod ramenom kríža zobrazený kostol s vežou a polmesiac. Na ľavej strane sú dva listnaté stromy a nad nimi hviezda. Pečať pochádza z roku 1541. 

Obidve obce patrili plešiveckým Bebekovcom, od konca 16. storočia patrili panstvu Krásna Hôrka. Gemerská Poloma vznikla spojením samostatných obcí Malej a Veľkej Polomy 1.1.1958. 

Miestne obyvateľstvo sa už v stredoveku živilo pálením dreveného uhlia, zhotovovaním šindľov, obchodovaním, pastierstvom, drevorubačstvom a furmančením. Povozníctvo tu zapustilo hlboké korene, obcou viedla historická cesta spájajúca poľské soľné bane s celým Uhorskom a Európou. Od vybudovania železnice značná časť obyvateľov pracovala v doprave. 

Vznik názvu Poloma má podľa rozprávania obyvateľov viacero prameňov. Jeden z nich hovorí: Kedysi dávno sa nad obcou prehnala veľká prietrž mračien so zúrivým vetrom. Spôsobila také veľké škody, ktoré zmyli ľudské obydlia nachádzajúce sa na Lehôtkach. Tí čo prežili sa presunuli na terajšie miesto k sútoku Súľovského potoka a rieky Slanej. Na pamäť nešťastia dali obyvatelia novej osady názov Poloma. 

V roku 1557 bola obec obsadená Turkami, ktorí vpadli do obce cez kopec Turecká od Štítnika. Obec bola postihnutá rozsiahlymi požiarmi:
1863 – takmer celá Malá Poloma vyhorela
1888 – Malá Poloma vyhorela, ostali len tri domy
1893 – vyhorelo 45 až 50 domov s maštaľami a stodolami
1908 – vyhorela celá Malá Poloma a novopostavená škola.
V rokoch 1873 a 1875 zúrila v dedine cholera – len v roku 1873 zomrelo viac ako 150 ľudí.

Vo vojne občania pomáhali partizánom. Dedina bola obsadená Nemcami. Najviac sa Polomčania vyznamenali v SNP. Nešťastnou udalosťou v SNP bola havária sovietskeho lietadla Douglas 17, ktoré havarovalo pri obci 16. októbra 1944 o pol jedenástej v noci na kopci Flós. Z posádky zahynuli osemnásti vojaci a len traja sa zachránili. Malá a Veľká Poloma boli oslobodené 23. januára 1945 jednotkami štvrtej rumunskej armády bojujúcej vo zväzku druhého ukrajinského frontu.