Juraj Žúdel

Za doc. Jurajom Žúdelom /* 9.1.1929 - † 18.12.2009/

"Tento článok venujem občanom Gemerskej Polomy pri príležitosti 3. výročia smrti Juraja Žúdela, ktorý bol synom nášho rodáka Juraja Žúdela a 83. výročia narodenia... Ján Chanas, starosta obce Gemerská Poloma"

Doc.PhDr. Juraj Žúdel, DrSc. Sa narodil 9. januára 1929 v Zemianskej Olči v rodine príslušníka Čs.finančnej stráže. Jeho otec Juraj Žúdel pochádzal z býv. Malej Polomy teraz Gemerskej Polomy z ôsmich detí, z ktorých Ján a Zuzana sa vysťahovali s rodinami do Ameriky. Štefan a Michal v roku 1925 do Kanady.
Najstarší z bratov Ondrej bol železničiar, žil s rodinou v Tornáli. Jozef tiež železničiar a sestra Mária žili v Gemerskej Polome.
Otec Juraja vykonával štátnu službu v Komárne a v Michalovciach. Prechod frontu cez východné Slovensko počas 2. svetovej vojny prežil v býv. Malej Polome aj s troma deťmi. Dcéra Mária ako učiteľka pôsobila v Rozložnej, Anna mala 17 rokov a syn Juraj 15 rokov.
Juraj prechovával úprimný vzťah k rodine v Gemerskej Polome. Písomný kontakt trval nepretržite do posledných dní jeho života.
Po skončení stredoškolského štúdia sa v roku 1948 zapísal na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako poslucháč učiteľskej kombinácie filozofia a dejepis. Po dvoch rokoch štúdia však uňho prevážil záujem o vedeckú prácu a prestúpil na odborné štúdium archívnictva a histórie. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1952 a po dvojročnej vojenskej službe nastúpil do zamestnania na Slovenskú archívnu správu Povereníctva vnútra. Odtiaľ prešiel pracovať do Štátneho slovenského ústredného archívu v Bratislave, kde sa počas 12-ročného pôsobenia vypracoval na popredného znalca archívnej teórie. V marci 1968 nastúpil Juraj Žúdel do Geografického ústavu SAV /Ggú SAV/, v ktorom pôsobil-naposledy ako vedúci vedecký pracovník – až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1992. V Ggú SAV sa začala jeho prvá vedecká kariera, tu sa naplno rozvinul jeho nevšedný talent na vedeckú prácu a na tomto pracovisku napísal svoje najvýznamnejšie publikácie venovanej historickej geografii Slovenska. S ústavom ho až do konca života spájali intenzívne pracovné i osobné kontakty.
Výsledkom viac ako 50-ročnej vedeckej aktivity Juraja Žúdela je rozsiahli zoznam publikácií, zahrňujúci 4 knižné monografie a takmer 90 vedeckých štúdií, samostatných máp, odborných prác a vedecko-populárnych statí. Významnným spôsobom v nich prispel k rozvoju takých vedných odborov ako je archivistika, diplomatika a ďalšie pomocné vedy historické, hospodárske a sociálne dejiny a predovšetkým historická geografia. Priekopníckymi v slovenskej historickej geografii sa stali jeho práce venované vývoju osídlenia Slovenska v období feudalizmu, utvárania hraníc Slovenska, vývoj územno-správnej organizácie od konca 13. storočia až do roku 1970 a v poslednom období aj práce zaoberajúce sa vývinom etnickej a religióznej štruktúry obyvateľstva na Slovensku v druhej polovici 18. a v prvej polovici 19. storočia. Bez akéhokoľvek zveličovania možno dnes konštatovať, že historická geografia na Slovensku získala status plnohodnotnej vedeckej disciplíny práve jeho zásluhou.

Juraj Žúdel mal významný podiel aj na príprave a tvorbe reprezentačného diela slovenskej geografie – národného atlasu Slovenska. Zúčastnil sa na spracovaní jeho koncepcie, bol členom redakčnej rady a vedúcim tematických skupín Vývoj mapového zobrazenia Slovenska a Vývoj osídlenia územnej organizácie. Navyše bol autorom 16 samostatných máp, z ktorých každá má charakter pôvodnej vedeckej štúdie a spoluatorom dvoch textových príloh atlasu. Autorsky prispel aj do Encyklopédie Slovenska, Pedagogickej encyklopédie, Etnografického atlasu Slovenska a Kroniky Slovenska. Odbornými kruhmi a širokou verejnosťou bola veľmi priaznivo prijatá jeho kniha Stolice na Slovensku, vydaná v roku 1984. Podal v nej systematickú historickogeografickú charakteristiku každej z 19. stolíc, ktoré sa celé alebo sčasti rozprestierali na území Slovenska.

Aspoň v skratke nie je možné nespomenúť odborný prínos Juraja Žúdela v oblasti archivistiky. Podieľal sa napr. na tvorbe dvoch príručiek z pomocných vied historických a dvoch sprievodcov po fondoch a zbierkach Štátneho slovenského ústredného archívu. Ako člen redakčnej rady Archívneho časopisu v Prahe organizoval a redigoval slovenské príspevky. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Slovenskej archivistiky, prvého slovenského archívneho časopisu, ktorý pomáhal založiť a krátky čas aj redikoval ako výkonný redaktor.

Mimoriadne významná je aj pedagogická a vedecko-organizačná činnosť Juraja Žúdela. Od roku 1977 externe prednášal historickú geografiu na Filozofickej a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. A pôsobil aj na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde sa v roku 1996 habilitoval. Prednášal tu historickú geografiu, vývoj verejnej správy a vývoj osídlenia Slovenska do polovice 19. storočia. Bol predsedom komisie pre historickú geografiu pri Vedeckom kolégiu SAV pre historické vedy. Bol dlhoročným členom názvoslovných komisií pri Ministerstve vnútra SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Aktívne sa zúčastnil vypracovania jedného z návrhov na nové územno-správne členenie SR ako spoluautor tzv. župného variantu.

Vedecké dielo Juraja Žúdela je rozsiahlé, mnohostranné a významné. Odzkadľuje jeho bádateľskú erudíciu, mimoriadnu pracovitosť a svedomitosť, hlboké vedomosti a dôkladnú znalosť premenného materiálu. Je cenným príspevkom k rozvoju historickej geografie a historiografie na Slovensku a zdrojom mnohých inšpirácií pre budúcich bádateľov. Iba skromným ocenením jeho vedeckej činnosti bolo udelenie pamätnej medaile Pavla Krížku „Za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva" ministrom vnútra v roku 1979 a pamätnej medaile Mateja Bela „ Za zásluhy o rozvoj geografických vied", ktoré mu udelila Slovenská geografická spoločnosť pri SAV v roku 1974.
Pochovaný bol 23.12.2009 v Modre
Česť jeho pamiatke

pôvodný text: A. Štrpková, doplnili: Ján Chanas, Mária Gubeková rod. Žúdelová

Životopis