Noc s Andersenom 2009

Prvá Noc s Andersenom aj pre deti v Gemerskej Polome, 3. - 4. apríla 2009

Prvé rozprávkové putovanie detí v Obecnej knižnici Gemerská Poloma sa začalo dávno predtým, než deti z našej obce priviedli rodičia do knižnice na Noc s Andersenom, aby spoločne oslávili sviatok knihy a presvedčili sa, že i s knihou je možné zažiť dobrodružstvo. Práve v tú noc z políc povychádzali rozprávky všakovaké, ich sprievod bol veselý a pestrý, občas aj namáhavý, ale predsa spoločný a prezázračne – rozprávkový.

Náš prvý pomyselný list z rozprávkovej knihy otvorila pani učiteľka Zuzka, naša rodáčka. Len tak mimochodom je autorkou knihy Pramene, ktorá obsahuje časť Dve rozprávky a v nej rozprávku o Jule a Helene, ktorú deťom prečítala. Nezabudla na básničku o nezbednom psíkovi od susedov.

Druhý list nám otvoril ujo Juro, ktorého deti i dnes spomínajú. Veď astronomické pozorovanie nočnej oblohy u nás v Polome nemožno sledovať každú noc. Deti očaril Saturn, Plejády, Mesiac a iné pozorované objekty. Nakoľko nám počasie prialo, všetko bolo krásne viditeľné a nezabudnuteľný zážitok si určite odniesli nielen andersenovci, ale aj deti, ktoré prišli na ihrisko za nočným dobrodružstvom.

Vetrom ošľahaní a s veľkou vravou sme sa vrátili na teplý čaj. Nestačili sme sa posilniť a už nás navštívil pán starosta, ktorý nám prečítal rozprávku o motýlikovi a na dôvažok nás aj obdaroval farebnými motýlikmi. Jeho vystúpenie deti zaujalo a zároveň sa nám predviedol v pravom polomskom kroji pre mužov. Nezabudol na nás ani po svojom odchode a všetkým andersenovcom poslal e- mailový list, ktorý sme spoločne prečítali pred sníčkom.

Dievčatá Peťa, Danka a Janka predstavili najmenším andersenčatám (škôlkarom - budúcim prvákom) aká dokáže byť rozprávková tabuľa z knihy Nieje škola ako škola (nie je žiak ako žiak) Mária Ďuríčková. Predviedli sa ako pravé školáčky. Deťom príbeh nádherne prerozprávali, nezabudli na niekoľko otázok, či deti vnímajú text. Detičky ocenili sladkou odmenou a medailou vo forme žiarivého slniečka a na dôvažok, svoju kvetinovú tabuľu dali deťom dokresliť, aby väčšmi rozkvitla. Tiež porozprávali deťom ako je v knižnici a v škole fantasticky.

Naša šikovná enviromentalistka Silvia si pripravila s kámoškou Ivou, vážnu tému Les - predstavili nám les chorý a les zdravý. Vytvorili dva protiklady, kde naozaj bol jeden les plný odpadkov (papiere, fľaše, ohník…totálny neporiadok) s chorými vtákmi, plný sadzí a špiny. Les druhý – bol plný života, spevavých vtákov a zvieratiek, zdravých stromov, čistý bez odpadkov. Deti sa v každom z nich usadili a spoločne posudzovali a hodnotili – pričom ich dievčence správne zvoleným textom a básňami usmerňovali.

Mladé študentky – Maťa, Kaťa, Maťa, Janka, Ružka pripravili pre všetkých krásne divadielko pod názvom Mechúrik Koščúrik s kamarátmi od Milana Rúfusa. Cítili sme sa ako v bábkovom divadle, až na to, že naše figúrky boli z papiera a na špajlách. No nič to neubralo z čara rozprávky, ba naopak, do všetkých postavičiek vložili dievčatá toľko jasu, že deti nedokázali od divadielka odtrhnúť svoj zrak a sluch.
Na toto vystúpenie nadviazala aktivita pod názvom Čaro rozprávky, kde deti zo škôlky rozpoznávali knihy rozprávkové od kníh pre dospelých. V každej rozprávkovej knihe boli uložené rôzne hlavolamy, puzle s portrétom Hansa Christina Andersena, rôzne indície na hľadanie polnočného pokladu. A začalo sa hľadanie vytúženého pokladu. Poklad bol objavený, ale keďže sme všetci kamaráti a všetci sa máme radi spravodlivo sme sa o poklad podelili.
Noc – to je víla rozprávková, čo nosí hviezdičkové šaty. Vždy odíde a príde znova, v sprievode má i mesiac zlatý. Spúšťa sa na zem, s ňou pokoj, tma a veľká tíš. Len dýchne už aj všetko drieme: strom, kvet i vtáčik... aj ty spíš. Aby tak učinili aj naši malí škôlkári, pani učiteľka Božka im na dobrú noc prečítala rozprávočku. Všetko stíchlo, len oddelenie v počítačovej miestnosti (študentky) akosi necítili únavu. Pootvárali počítače a pozdravili kamarátov z iných knižníc a škôl. Zaspali až nad ránom.
Ráno – budíček na 7,30 hodinu vôbec nebol problémom. Všetky deti sa zhrnuli do miestnosti, kde spinkali najmenší andersenovci. Pani učiteľka Evka nám prečítala rozprávku z knihy Žabiak a cudzinec, ktorú (okrem iných kníh) venovalo vydavateľstvo Slovart ako knižný dar knižniciam v rámci tohto medzinárodného podujatia. Ranná hygiena a raňajky, za ktoré ďakujeme Miestnemu odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome. Knižnicou sa rozliehalo veľké a hlučné rozprávanie zážitkov, sníčkov a spomienok na naše putovanie, ktoré nemalo konca kraja. Balenie, upratovanie a trocha sklamanie, že predsa sa niečo končí. Niečo čo nás spoločne spojilo, deti, dospelých…
Odchod – dvere knižnice sa otvorili, deti sa postupne vytrácali s drobnými pripomienkami na naše nočné putovanie rozprávkou (sladký perník, zdravé jabĺčko, zošitok a ceruza, pamätný list a slová vďaky). Každý nabitý hromadou zážitkov a nutnosťou s niekým sa podeliť o nové zážitky. Ostalo nás zopár a naše posledné kroky so slovami vďaky smerovali k tete Marike našej „dizajnérke“, ktorá deň čo deň tvorila a pretvárala naše nápady a „výmysly“ v skutočnosť, aby sme každú aktivitu a ocenenie mohli aj uskutočniť.

Záver - Naše rozprávkové putovanie sa skončilo. Vďaka všetkým nám bolo fantasticky rozprávkovo, všetci boli úžasní a skvelí. Verím, že odchádzali s krásnymi zážitkami a našli si nových kamarátov, no hlavne s poznaním, že i s knihou je možné priateliť sa a zažiť čarokrásne rozprávkové chvíle i v malej obecnej knižnici, ale s ľuďmi, ktorí vedia oceniť jeden druhého.

Doplnok – hosťovanie prijali – pani Zuzana Hanuštiaková a Mária Kováčová, pán Juraj Lörinčík a Ján Chanas (starosta obce).

Trinásť detí z tunajšej materskej školy - Dianka, Martinka, Lucika, Majko, Gabika, Maťko, Branko, Samko, Marek, Barborka, Martinka, Filipko a Paťka.

Aktivisti - Balážiková Martinka (študentka), Ciberajová Iva (žiačka), Droždiaková Ruženka (študentka, pre nemoc nakoniec neprišla), Ferenčíková Janka (študentka, ktorá nahradila chorú kamarátku) Gunárová Danka (žiačka), Gunárová Janka (žiačka), Jasenka Kamil (žiak), Jasenková Peťa (žiačka), Libová Kaťa (študentka), Majorošová Silvia (žiačka), Molnár Dávid (žiak), Tomášiková Maťa (študentka), Vozárová Jarka (žiačka).

Dospelí - Cirbusová Boženka (učiteľka MŠ), Chanasová Evka (učiteľka MŠ), Červenáková Danka (zdravotná sestra), Dovicová Anička, Chocholová Janka a ja - Červenáková Dana (knihovník) – spolu všetkých nás bolo 32 účastníkov a 4 hostia.

Bodka na záver – najkrajšie a najcennejšie na tomto náročnom podujatí bola skutočnosť, že celé podujatie sme pripravovali v knižnici s predstihom, ale najpodstatnejší bol fakt, žiaci a študenti ho venovali pre deti z materskej školy, teda venovali ho deti deťom. Za našu knižnicu ďakujeme všetkým, ktorí boli na počiatku - pri zrode tejto myšlienky, tohto podujatia, pretože našim deťom, žiakom, študentom aj dospelým týmto pripravili jeden krásny neuveriteľne rozprávkový zážitok prinajmenšom pokiaľ im bude pamäť slúžiť.
Za Obecnú knižnicu Gemerská Poloma – Dana Červenáková

SPRÁVA O NOCI S ANDERSENOM

Autorka: Martina Tomášiková – študentka

Tak a je po tom - po našej prvej rozprávkovej Noci s Andersenom. Ako rýchlo ubehla ... Píšem z pohľadu niekoho, kto bol spolutvorcom programu pre tento večer, naozaj ani som sa nenazdala a deti už spali. Bolo toho dosť čo bolo potrebné zariadiť, aby sa celá Noc mohla uskutočniť a zrazu nastal deň D.
Konečne bolo všetko ako malo byť a naši malí Andersenovci už pomaly prichádzali na miesto určenia - teda do knižnice. Samozrejme ako to tu už býva hneď si pohľadali nejakú knižku a my sme im pomohli s jej prečítaním.
Netrvalo dlho a prišla nás pozrieť naša prvá hosťka - pani učiteľka Hanuštiaková. Tak sme prešli doslova z rozprávky do rozprávky. Nasledovalo pozorovanie hviezdnej oblohy s pánom Lörinčíkom. Prvá časť bola ešte v knižnici v podobe prezentácie a na tú druhú sme sa prešli na ihrisko. Zatiaľ žiadne z detí neprejavovalo známky syndrómu ,,Mamíí kde si?" Tak už v neskoršej večernej hodine sme sa vrátili späť do knižnice, kde nás čakalo malé občerstvenie. Napapaní sme si vypočuli ešte ďalšie dve rozprávky - od pána starostu a pani profesorky Kováčovej. Pani profesorka nám dokonca aj zaspievala...
Po tejto milej kultúrnej vložke sme sa dozvedeli niečo o škole – pomocou náučnej tabule. Totiž malí Andersenovia ešte nechodia do školy. Okrem toho sa naučili aj niečo z enviromentalistiky. Dozvedeli sa o recyklácii, o škodlivých veciach ale aj o tých správnych. Na naše počudovanie nikto nejavil známky únavy (pripomínam, že to už bola dosť neskorá hodina), a tak sme v programe pokračovali ďalej. Na rade bolo divadielko Mechúrik Kočšúrik s kamarátmi. Až na menšie detaily sme aj toto zvládli, ale čakal nás ťažšia časť a to nájsť poklad. Samozrejme, kto ho chcel nájsť musel niečo podstúpiť. V tomto prípade to bolo zopár vedomostných úloh, ale na záver deti museli zapojiť aj pátracie schopnosti. Ich námaha sa vyplatila v podobe sladkého pokladu. Radosť troška opadla keď sa naši najmenší dozvedeli, že jesť sa bude až ráno. Vynahradili sme to detským šampanským. A teraz nastala chvíľa, podľa ktorej sa toto všetko volá – NOC. Nechýbala ešte rozprávka na dobrú noc a mail od pána starostu. Všetky deti zaspali.
Myslím si, že nejednému sa snívalo o Mechúrikovi Koščúrikovi alebo inej postave z rozprávok, ktoré im boli prečítané. My organizátori sme sa ešte nevybrali do krajiny snov... Prostredníctvom internetu sme sa pokúšali spojiť s inými knižnicami, v ktorých sa nocovalo. Z neznámych technických problémov to bolo menej neúspešné. Neostávalo nám nič iné, len sa vybrať na iný chatovací portál. Keď to už aj nás omrzelo s ťažkosťou sme zaspali. Celú noc (sčasti už aj skoré ráno) sme sa totiž báli, že spadneme z postelí, teda našich karimatiek :-).
Prebudili sme sa dosť polámané, ale s dobrým pocitom, že nikto z tej postele nespadol. Do sýta sme sa naraňajkovali pobalili veci sebe aj malým hrdinom a čakali kým si po nich dôjdu rodičia. Keď sme už všetkých vyprevadili, tak sme sa z knižnice vypoklonkovali sami.
Nuž a je naozaj PO. Neverila by som tomu, keby mi teta knihovníčka nepovedala, že bolo za ňou jedno dievčatko, ktoré sa chcelo dať zapísať na budúcoročnú Noc s Andersenom.
Ostáva nám len dúfať, že niečo také, aké sa nám podarilo tento rok, sa podarí aj na ten budúci.

NOC S ANDERSENOM 2009 Z POHĽADU UČITEĽKY MŠ

    Do kroniky života Materskej školy v Gemerskej Polome sa zapísal ďalší skvelý deň, ktorý zblížil naše deti so žiakmi, študentkami, dospelými, ktorí prežívali s nami rozprávkovú Andersenovú noc.
    Celý mesiac marec sme čítali deťom pred spaním rozprávky od J. Ch. Andersena, rozprávali sme sa o pripravovanej rozprávkovej noci. Zvedavosť a nedočkavosť detí vyjadrovala radosť z ubiehajúcich dní a počítaním, koľko dní ešte chýba do nášho stretnutia.
Sledovaný kalendár nám otvoril posledné dvere k očakávanému rozprávkovému dňu.
Po príjemne prežitom dni v MŠ odchádzali deti domov pre svoju výbavu na noc.
    Usmiate a šťastné tváričky detí s batohom na chrbáte prichádzali so svojou mamkou alebo ockom do knižnice. Pri vchodových dverách každé dieťa očakávala kráľovná s kráľom. Po uvítaní a uložení svojich osobných potrieb rozlúčili sa so svojimi mamkami a už ich dve dievčatá doprevádzali do kráľovstva rozprávok.
    Po slávnostnom privítaní tetou Dankou (našou milou knihovníčkou) pani učiteľka Zuzka Hanuštiaková svojim milým prejavom prečítala deťom báseň a rozprávky zo svojej tvorby. S vesmírom pomocou premietnutých fotografií nás oboznámil pán Lörinčík, ktorý nás všetkých pozval na pozorovanie večernej oblohy.
Svätojánske mušky (naše deti) s baterkami v ruke a ostatní prítomní presunuli sme sa na ihrisko, kde so zatajeným dychom sme pozorovali večernú oblohu cez hvezdársky ďalekohľad. Svoje dojmy z videných kráterov na mesiaci, z planéty Saturn s prstencom vyjadrili deti svojou kresbou počas pobytu v MŠ v nasledujúcich pracovných dňoch.
Po vyšantení sa a naplnení svojich srdiečok krásnymi nočnými zážitkami sme sa znova vrátili do kráľovstva rozprávok, čiže do knižnice.
- „ A kedy už budeme jesť?“ – „Ja som už veľmi hladná“ – ozývalo sa z úst Gabiky. K jej vetám sa ozývali ďalšie hlasy. Nuž čo nám ostáva? Ideme sa občerstviť vitamínovými džúsmi, čajom, napolitankami (pripravil pán starosta) ale aj pribalenými dobrôtkami. Žabky už v brušku nekŕkali, a tak rozprávky ďalšie začínali.
    Ach, jaj, ktože to k nám prichádza. Polomský kroj prichádzajúceho uja prezrádza, že je to náš pán starosta Chanas. Ani slovko, ani muk, keď priateľ motýlik vyletel z knižky von a každému na tričko s logom MŠ – „včielky“ prisadol. Ďakujeme pán starosta!
    Kto to kráča pomedzi deti? Je to pani Marienka - recitátorka, speváčka, hudobníčka a vo svojom povolaní pani učiteľka.
Ďakujeme za rozprávku „Sklenný vrch“ a očarujúcu pieseň „Rozprávka“. Potlesk detí a pieseň „Rozprávka o papučke“ bola tiež pani Marienke odmenou.
    Žiačky, študentky predstavovali ich pripravené aktivity:
- rozprávková tabuľa z knihy „Nie je škola ako škola“,
- chorý a zdravý les,
- bábkové divadielko „Mechúrik Koščúrik s kamarátmi“,
- hľadanie pokladov.
„Hip, hip, hurá“...........ozývali sa budovou, keď sa našiel polnočný poklad. Heslom našej
MŠ je: Vtedy nám je dobre, keď sme všetci kamaráti, keď sa máme všetci rady.
    To platilo aj pri rozdeľovaní nájdeného pokladu. Čo najviac upútalo očká a zažiarilo srdiečka detí? No predsa čokoládové eurá.
„Hurá, hurá, hurá“. Tešíme sa na poklad o jeden kalendárny rok.
    Je 00.30 hod. posledná rozprávka. „deti, má byť dlhá a či krátka?“ - „dlhá“ – ozývali sa hlasy detí.
    Podložky z ležadiel, na nich vankúšiky s unavenými očkami, rúčkami, nôžkami detí prikrýval paplón. Ale napnuté ušká počúvali rozprávku na dobrú noc.
    Bola to prekrásna noc. Môj najkrajší zážitok:
Je 7.10 hod., pohľady mi padajú na spiace deti, ale nie, veď už na zobúdzajúce sa deti. A tu sa objaví slečna Danka s kamerou, ktorá celú rozprávkovú noc natáčala a tú krásnu rannú chvíľku zobúdzania opäť filmovala.
    ....snívalo sa mi, že pozorujem oblohu a vidím Saturn s prstencom,
-    a ja som v zdravom lese,
-    a mne sa nepáčil špinavý les, lebo neporiadok robia zlí ľudia …tak to pokračovalo ďalej.
Keď zasadla pani učiteľka Evka s rozprávkou „Žabiak a cudzinec“, svoje zážitky si uchovali do svojho srdiečka, aby ich mohli vyrozprávať svojim najbližším. Usadili sa na svojich ležadlách a pozorne počúvali poslednú raňajšiu rozprávku.
Raňajky, o ktoré sa postaral MO MS, potešili vyhladnuté brušká – ďakujeme Vám.
Balenie svojich osobných vecí deti nepotešilo, veď v knižnici chceli prežiť ďalšie hodiny začínajúceho sa dňa. Všetko raz musí skončiť. Skončila sa aj nezabudnuteľná Andersenová noc. Rozlúčili sme sa s prítomnými, odmenili nás rôznymi predmetmi a so svojimi mamkami sme odchádzali domov.
    Poďakovanie patrí tete knihovníčke Danke a pánovi starostovi Chanasovi, ktorí organizačne rozprávkovú noc zabezpečili. Lúčili sme sa poďakovaním a presvedčením, že o rok sa na takomto podujatí určite stretneme.
    Kolektív MŠ je presvedčený, že aj takými podujatiami je možné našich najmenších potešiť a prispieť k obohateniu ich obzoru o nové poznatky.

Božena Cirbusová – učiteľka MŠ