Letecká tragédia na Flóse odhaľuje svoje tajomstvá

22. júla 2025 sme si pripomenuli 108 výročie narodenia rtm. Pavla Ondrejkoviča.  Položením vencov vďaky na jeho hrob na zvolenskom cintoríne sme si uctili jeho pamiatku. Mal iba 27 rokov, keď tragicky zahynul po páde lietadla na Flóse.

Rotmajster Pavel Ondrejkovič

Dátum narodenia: 22.7.1917, Zvolen
Dátum úmrtia: 18.10.1944 (nemocnica Dobšiná)
Miesto pochovania: cintorín Zvolen – Zlatý potok

Dátum odvodu: 17.1.1944, Jefremov
Kmeňové číslo: 5987/m
Vojenská jednotka: 2. Čs. Paradesantná brigáda v ZSSR
Zaradenie: Štábna rota
Kurzy: kurz zbrojárov a delmajstrov
Hodnosť: rotný

Stav po havárii: ťažko zranený, prevezený do nemocnice v Dobšinej.
Dňa 18.10.1944 umiera v nemocnici na následky zranení.

Pavel Ondrejkovič sa narodil rodičom Jozefovi Ondrejkovičovi a Anne rod. Hrčkovej. Tento rodák zo Zvolena mal ukončených 5 tried ľudovej školy, 2 triedy mešťanky a 3 roky na drevárskej odbornej škole. Bol slobodný a pracoval ako stolár. Mal rád lyžovanie. V roku 1939 absolvoval prezenčnú vojenskú službu a pri armáde už ostal. Pôsobil ako čatár v československej armáde pri ženijnom pluku v Pardubiciach. Dňa 17.3.1939 bol premiestnený k ženijnému pluku v Bratislave. Následne dňa 20.7.1939 bol premiestnený k zbrojnici 2 do Banskej Bystrice. Absolvoval kurz zbrojára (správca zbrojného materiálu) a asanačný kurz. Na východný front bol odoslaný ako príslušník armády slovenského štátu dňa 1.6.1943 s I. Pešou divíziou. Dostal sa až na Krym, kde 30.10.1943 prešiel do zajatia pri obci Kachovka na Ukrajine. Dostal sa do zajateckého tábora č.82 v Usmani, kde bol do 9.1.1944.

Do Jefremova došiel 10.1.1944 a následne začal pôsobiť v 2. Čs. Paradesantnej brigáde. Dňa 23.2.1944 bol povýšený na rotného. 13.3.1944 bol premiestnený k Paradesantnému práporu č.II. Neskôr, dňa 12.4.1944 bol prevelený k štábnej rote do proviantnej čaty. V hodnosti rotného mu bol ako príslušníkovi štábnej roty udelený odznak Čs. Paradesantnej brigády - Čs. parašut. odznak. Vyznamananie Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom SSSR mu bolo udelené dňa 15.8.1944. Spolu s 2. Čs. Paradesantnou brigádou bol letecky prepravený na Slovensko, na pomoc SNP. Žiaľ, jeho lietadlo na letisko Tri Duby nedoletelo, tragicky havarovalo 16.10.1944 pri obci Gemerská Poloma, na vrchu Flós. S ťažkými zraneniami bol Pavel Ondrejkovič prevezený do povstaleckej nemocnice v Dobšinej, kde podľahol zraneniam dňa 18.10.1944.

Rodina bola informovaná telegramom o hospitalizácii Pavla Ondrejkoviča v nemocnici v Dobšinej. Následne bol zaslaný druhý telegram, ktorý informoval o úmrtí na následky zranení. Za dramatických okolností bolo telo Pavla Ondrejkoviča prevezené z Dobšinej do Zvolena, kde bol pochovaný (viď časť spomienky - Anna Majdáková). Ako jediný člen posádky havarovaného lietadla má vlastný oficiálny hrob. Vzdať úctu a česť jeho pamiatke môžte na cintoríne Zlatý potok vo Zvolene.

Spomienky:

Medzi vojakmi, ktorí prežili pád lietadla bol aj rtm. Pavel Ondrejkovič zo Zvolena. Bol ťažko ranený a po dopravení z miesta havárie do Veľkej Polomy bol prevezený do povstaleckej nemocnice v Dobšinej. Tam svojim zraneniam podľahol. Jeho sestra Anna Majdáková, dňa 23.6.1987 vo Zvolene spomínala:

„Boli sme štyria súrodenci a on bol z nás ako druhý najstarší. Kým odišiel na východný front, bol sa doma rozlúčiť. A potom sme o ňom dlho nič nevedeli. Až sme zrazu z dobšinskej nemocnice dostali telegram. Keď došiel, tak ho poštárka nechcela dať nikomu do rúk, len otcovi. Bolo tam napísané: „Pavel Ondrejkovič, 2. čs. paradesantná brigáda, vám leží v dobšinskej nemocnici.“ Maminke sme vraveli – „Neplačte veď on tam len leží.“ Ona bola celá bez seba, a my sme sa pripravovali na jeho príchod. Prv než sa za ním vybrali, došiel domov ďalší telegram, že Pavel Ondrejkovič zomrel v dobšinskej nemocnici. Telegram sme dostali dve hodiny po jeho smrti. Bolo to doobeda, asi okolo desiatej hodiny. Otec vybavil od úradov povolenie na prevoz tela brata z dobšinskej nemocnice do Zvolena. Chceli mu zobrať na preoblečenie civilné šaty, ale ľudia hovorili, nech ich neberú. Keby vás chytili Nemci, bolo by zle. Ráno po piatej hodine vyšiel môj manžel spolu s Thurzom, ktorý predával truhly, na aute do Dobšinej. V aute ich viezli dve, cínovú a drevenú, na ktorých bol oblôčik. Keď došli do nemocnice v Dobšinej, a ako môjho muža zaviedli do márnice v nemocnici, po otvorení dverí na neho vyšiel mráz. A následne ako uvidel tie mŕtvoly stuhol a ani krok nebol schopný urobiť. Ani by ho nebol spoznal. Brat si totiž v Rusku nechal narásť fúzky. Tvár mal peknú, a na perách úsmev. Spoznal ho až podľa jeho platinového zubu, čo mal vpredu. Tak ho tam obriadil, a uložil ho oblečeného v uniforme do truhly. V nemocnici sa stretol aj s devätnásťročným blondínom, ktorý prežil tú haváriu. Mal len vyvrtnutú ruku. On mu hovoril, že pred tým nešťastným letom mal už dva razy letieť. Ale keď počul hovoriť kamarátov, že majú doma ženu a deti, len im hovoril: „Choď ty, máš doma ženu a deti a ja som slobodný.“ Tak letel až na tretí krát. Keď ležal na izbe v nemocnici, stále len volal a kričal: „Domov chcem, domov! K mame!“ A tak tam po dvoch dňoch zomrel. Domov s ním prišli až po osemnástej hodine. Všetci už boli nervózni, kde sú tak dlho, či sa im niečo nestalo. U nás bol celý dvor plný ľudí, čo ho čakali. A oni keď došli tak hovorili, že cestou u Telgártu im došiel benzín v momente, ako naň Nemci útočili. A len tak tak, že sa odtiaľ dostali. Taký mal pohreb v Zvolene, ako nikto. Aj čestnú stráž mal, ktorá s ním išla od domu až na cintorín. Aj hudba mu hrala na rozlúčku pri jeho poslednej ceste do rodnej zeme. Plno sveta bolo na jeho pohrebe. Pochovaný bol tam, kde je aj dnes, na Novom cintoríne.“

Poznámka: 19-ročný blondín v nemocnici bol Alexander Novák, ktorý haváriu lietadla prežil. Po vojne navštívil Gemerskú Polomu, vrátil sa na miesta, kde sa druhýkrát narodil.

TEXT a FOTO: Adrián Gallo

Rotmajster Pavel Ondrejkovič Typ: PDF dokument, Veľkosť: 161.46 kB