Peter Kellner - Hostinský

Peter Kellner - Hostinský V dedine Veľká Poloma /dnes Gemerská Poloma/ sa 6. 1. 1823 Kellnerovcom narodili dvojičky – chlapci. Staršiemu dali meno Gašpar Samuel a jeho krstným otcom bol rektor rožňavského gymnázia Andrej Farkaš, o pol hodinu mladší dostal meno Peter Pavel a za jeho krstného otca si Karol Kellner st. /otec/ pozval klenoveckého evanjelického farára Petra Pavla Šramka, historika, publicistu a náboženského spisovateľa. Peter vyrastal so svojím o päť rokov starším bratom Karolom a ďalším súrodencom, svojou dvojičkou, Samuelom.
Základy vzdelania získal od otca a do júna 1832 aj na evanjelickej ľudovej škole vo Veľkej Polome, na ktorej v tom čase pôsobil skúsený učiteľ Matej Prúni. V roku 1831 – 36 študoval na gymnáziu v Rožňave a v rokoch 1836 – 38 v Levoči kde ho ovplyvnili najmä prednášky profesora Karola Hlaváčka. Posledné dva roky opäť študoval v Rožňave, kde maturoval roku 1840. Filozofiu a teológiu študoval na ev. lýceu v Bratislave, odkiaľ na protest proti pozbaveniu profesúry Ľ. Štúra a jeho odchodu z pedagogickej činnosti spolu s 20 študentmi odišiel do Levoče. Neskôr sa zapísal na právnickú akadémiu v Bratislave a od roku 1845 až do revolučného leta 1848 bol Štúrovým spoluredaktorom Slovenských národných novín a Orla tatránskeho. Popri novinárskej práci horlivo študoval a napísal početné filozoficko-historické a literárne práce. Po roku 1849 sa utiahol k rodičom do Polomy a zastával viaceré úradnícke miesta r. 1849 – 1850 slúžny v Rožňave. 1850 – 1855 slúžnodvorský adjunkt v Revúcej.
V roku 1852 sa v Revúcej oženil s Matildou Hricovou z Jelšavy a narodili sa im dve dcéry Oľga a Alma. 1855 bol slúžnovský aktuár v Gelnici, 1857 pôsobil v Levoči a 1859 v Novom Meste pod Šiatrom. Roku 1860 bol ako 37 ročný dočasne penziovaný. Vrátil sa do Gemera a žil u manželkiných príbuzných v Licinciach. Začiatkom r. 1862 ho vymenovali za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa s rodinou do Rimavskej Soboty. R. 1867 prišiel o zamestnanie a zostal až do smrti bez stáleho zamestnania, externe pracoval ako pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Zomrel 10. 8. 1873 na týfus v Rimavskej Sobote.

Z diela básnika, dramatika, filozofa, publicistu, historika, ekonóma a organizátora kultúrneho a spoločensko-politického života Petra Kellnera – Hostinského /umeleckým menom Záboj/:

publikoval v časopisoch a almanachoch Nitra, Orol tatránski, Slovenské pohľady, Tábor a roku 1841 sa uviedol zbierkou Básne a písne Petra Dobroslava Kellnera v básni Silvestrova noc
vyvrcholením jeho tvorby je alegorická tragédia v piatich dejstvách Svätoslavičovci, v ktorej na príklade z ruských dejín popisuje tragédiu Štúra a štúrovcov
v rukopisnej veselohre Odkundes, ktorej dej sa odohráva r. 1851, ide o situačnú komédiu s tematikou porevolučnej banálnej každodennosti
názory na teóriu drámy podal v Slove k náveštiu (1862), recenzuje Ormisovu drámu Mataj. O hodnotenie súčasnej prózy sa pokúsil v Nástine životopisnom Ľudovíta Kubániho (1870)
samostatne vydal iba knihu o slovanskej mytológii, nadväzujúcu na Šafárikove Starožitnosti a Štúrove prednášky, pod názvom Stará vieronauka slovenská (1871)
v rukopise ostali jeho trudy o Urbáre, Prvotiny vedy slovenskej (1851), Všeslav, Vladimír, Vedecké listy o krásnej literatúre, Slovenský životopisár, Naddunajské pamätníky a jeho veršované Dumy tatranské a Piesne a spevy.